Ja som Kresťan - Vy ste Rímsky Katolík, môj komentár k brožúre

Pred časom sa mi dostala do rúk brožúra "Ja som Kresťan - Vy ste Rímsky Katolík, O čom to celé vlastne je? (Autor R.M.Zins)". Akosi som pocítil potrebu vyjadriť sa k nej. A tak uvádzam jej základné tézy bod po bode (text z brožúry je čierny) a moje vyjadrenia (tie sú uvedené čiernym tučným písmom a malá časť aj červeným).

Katechizmus hovorí, že	Biblia hovorí, že
Písmo a tradícia sú rovnocenné. „Z toho vyplýva, že [Rímskokatolícka] Cirkev nečerpá istotu o všetkom, čo bolo zjavené, iba zo Svätého písma. Preto treba [Písmo a Tradíciu] prijímať a vážiť si ich s rovnakou láskou a úctou“ (Katechizmus Katolíckej Cirkvi 82) Hej, ale ja neviem, podľa akých pravidiel sa tvorí tradícia. Viem, že katolíci majú kopu svätých a popisujú prípady, keď sa tí ľudia rozprávali s Ježišom, Máriou, Bohom alebo iným svätým. Zaujal ma tento text z Izaiaša: „ 6A či nie je toto pôst, aký som vyvolil: rozopäť putá bezbožnosti, rozviazať uzly jarma, prepustiť zlomených slobodných a aby ste roztrhli každé jarmo? 7Či azda nie to, aby si lámal lačnému svoj chlieb a chudobných vyhnaných uviedol do domu? Keby si videl nahého, aby si ho zaodial a neskrýval sa pred svojím telom? 8Vtedy vypukne tvoje svetlo jako ranná zora, a tvoje zdravie rýchle vypučí, a tvoja spravedlivosť pojde pred tebou, a sláva Hospodinova ťa uzavrie ako zadná stráž. 9Vtedy budeš volať, a Hospodin sa ohlási; budeš pokorne volať o pomoc, a riekne: Hľa, tu som! Ak odstrániš zo svojho stredu jarmo, prestaneš posmešne vystierať prst a hovoriť neprávosť, 10ak ta dáš lačnému svoju dušu, a utrápenú dušu nasýtiš, vtedy vzíde tvoje svetlo vo tme, a tvoja mrákava bude jako poludnie.“ (Iz 58:6-10). Vychádza mi z toho, že existuje správanie, ktoré spôsobí to, že Hospodin, bude ochotný s človekom rozprávať.  S hociktorým tak, ako to urobil s prorokmi, Abrahámom, Jakobom, Balámom. Nie je mi jasné prečo by sa s príchodom Ježiša mala táto vec zmeniť. Ja neschvaľujem uctievanie svätých, ale máme zatvárať oči pred tými, čo k nim prehovoril Boh? Tiež by ma zaujímalo z čoho je zrejmé, že okrem starozákonných prorokov nemôže vyvstať nejaký iný. Áno pamätám si, že falošných prorokov bude habadej. Ale nie som si istý, či to vylučuje nejakého skutočného.	Písmo sväté je plným zjavením a človek k nemu nemá nič pridávať. „Niet nad to, čo je napísané, aby ste nehorlili jeden za druhého proti inému“ (1 Korintským 4:6) „Nepridávaj nič k Jeho slovám, aby ťa nestrestal a neoznačil za klamára.“ (Príslovia 30:6) Keby sa tie verše chápali tak, ako to myslíte, nikto by nemohol napísať Skutky apoštolov. Je jasné, že boli napísané až po liste Korintským. Teda by boli postdodatkom k evanjeliám a Pavlovým listom (spomína sa v nich Pavlova mučenícka smrť). Výrok z prísloví hovorí, aby sme nič nepridávali k Božím slovám, ale nikde nie je povedané, že Boh bude odteraz už len mlčať.
... existujú dva typy hriechov: smrteľné hriechy, ktoré sú závažné a môžu viesť k večnému odsúdeniu a všedné hriechy, ktoré ponechávajú v človeku lásku, hoci ju zraňujú, ale nerušia zmluvu s Bohom. (KKC 1854-1864) 28Ameň vám hovorím, že všetky hriechy budú odpustené ľudským synom i všetky rúhania, ktorýmikoľvek by sa rúhali; 29ale ten, kto by sa rúhal Svätému Duchu, nemá odpustenia na veky, ale je vinný večného súdu (Mk 3:28).  32A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, bude mu odpustené; ale kto by povedal proti Svätému Duchu, nebude mu odpustené ani v tomto veku ani v budúcom. (Mt 12:32) Teda existujú hriechy, ktoré nemôžu byť odpustené.	... všetky hriechy sú smrteľné a čo len jedno porušenie jedného prikázania si zasluhuje večné odsúdenie. „Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým“ (Jakub 2:10) 16Keby niekto videl svojho brata, že hreší hriechom nie na smrť, bude prosiť za neho, a Bôh mu dá život, tým, ktorí hrešia nie na smrť. Je hriech na smrť, o tom nehovorím, aby o ten prosil. 17Každá neprávosť je hriechom, ale je hriech nie na smrť. 18Vieme, že nikto, kto sa narodil z Boha, nehreší. Ale ten, kto sa narodil z Boha, chráni sa, a ten zlý sa ho nedotýka. (1 Epištola Jána 5:16-5:18) Katolíci veria, že modlitbami môžu pomôcť iným ľuďom z ich hriechov. Tento text hovorí presne o tom.
.... kresťan je ospravedlňovaný opakovane cez sviatosti a skutky, pretože stráca milosť ospravedlnenia, kedykoľvek spácha smrteľný hriech. Katolík verí, že účasť na omši a spovedi prináša odpustenie hriechov. „Sviatosť pokánia ponúka [hriešnikom, ale najmä tým, čo upadli do ťažkého hriechu] možnosť obrátiť sa a znovu získať milosť ospravedlnenia.“ (KKC 1446) „Pokrstený sa teda môže zmieriť s Bohom sviatosťou pokánia.“ (KKC 980) konkrétne tomuto neverím.  Pokiaľ niekto uveril  Ježišovmu slovu (nie len tomu, že on je spasiteľ a vykupiteľ) a realizuje ho, nemôže spáchať smrteľný hriech. 18Vieme, že nikto, kto sa narodil z Boha, nehreší. Ale ten, kto sa narodil z Boha, chráni sa, a ten zlý sa ho nedotýka. (1 Epištola Jána 5:18) Ale s Ježišovým slovom to nie je také jednoduché: 3Počujte! Hľa, vyšiel rozsievač, aby rozsieval. 4A stalo sa v tom, ako rozsieval, že jedno padlo vedľa cesty. A prileteli nebeskí vtáci a sozobali ho. 5A iné padlo na skalnaté miesto, kde nemalo mnoho zeme, a hneď vzišlo, lebo nemalo hlbokosti zeme. 6Ale keď vyšlo slnce, vyhorelo a preto, že nemalo koreňa, vyschlo. 7A zase iné padlo do tŕnia, a vzišlo tŕnie a udusilo ho, a nedalo užitku. 8A opät iné padlo do dobrej zeme a vydalo užitok vzchádzajúc a rastúc, a donieslo niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto. 9A hovoril im: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! 10A keď bol sám, opýtali sa ho tí, ktorí boli okolo neho, s tými dvanástimi, na tie podobenstvá. 11A povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo kráľovstva Božieho; ale tamtým vonku deje sa všetko v podobenstvách, 12aby hľadiac hľadeli, ale nevideli, a čujúc počuli, ale nerozumeli, aby sa asnáď neobrátili, a odpustily by sa im hriechy. 13A rečie im: Či nerozumiete tomu podobenstvu? A jakože potom porozumiete všetkým podobenstvám? 14Rozsievač seje slovo. 15A toto sú tí vedľa cesty, kde sa seje slovo, ktorí, keď počujú, hneď ide satan a vyníma slovo, vsiate v ich srdciach. 16A podobne sú tí, ktorí sa sejú na skalnatých miestach, ktorí, keď počujú slovo, hneď ho s radosťou berú, 17lež nemajú v sebe koreňa, ale sú dočasní; a potom, keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa horšia. 18A sú iní, ktorí sa sejú do tŕnia; to sú takí, ktorí počuli slovo, 19ale starosti tohoto sveta a zvod bohatstva a iné žiadosti, vchádzajúce do srdca, udusujú slovo, a býva bez užitku. 20A zase tamtí, ktorí sťa na dobrej zemi sú posiati, sú takí, ktorí počúvajú slovo a prijímajú ho a donášajú užitok: niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto. (Mk 4:3-4:20) Pokánie je prvý krok k vyslobodeniu spod hriechu. Ak človek nepochopí, čo je to hriech, nevie pochopiť ani to, že pomoc proti nemu môže poskytnúť len Ježiš. Nedokáže si uvedomiť svoju bezmocnosť voči hriechu, pokiaľ ho nedokáže rozlišovať.	... kresťan je ospravedlnený len raz a to vierou, pretože ospravedlnenie je trvalé Božie prehlásenie za spravodlivého. „Lebo budem milostivý ich neprávostiam a na ich hriechy a na ich bezzákonné skutky viacej nespomeniem“ (Židom 8:12) „Ak je Boh za nás, kto proti nám ?! Ktorý to neušetril vlastného Syna, ale ho ta dal za nás za všetkých, ako by nám s ním potom i všetkého nedaroval!? Kto bude žalovať na vyvolených Božích?“ (Rimanom 8:30-31) 17Tak aj viera, keď nemá skutkov, je mŕtva sama v sebe. 18Ale niekto povie: Ty máš vieru a ja mám skutky. Ukáž mi svoju vieru bez skutkov, a ja ti ukážem svoju vieru zo svojich skutkov. 19Ty že veríš, že je jeden Bôh? Dobre robíš. Aj démoni veria a trasú sa. 20Ale či chceš zvedieť, ó, prázdny človeče, že viera bez skutkov je mŕtva? 21Či nebol Abrahám, náš otec, ospravedlnený zo skutkov donesúc obeťou svojho syna Izáka na oltár? 22Tedy vidíš, že viera spoluúčinkovala s jeho skutkami a že viera bola dokonaná zo skutkov. 23A naplnilo sa písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu, a počítalo sa mu to za spravedlivosť, a bol nazvaný priateľom Božím. 24Tak teda vidíte, že sa človek ospravedlňuje zo skutkov a nie samo z viery. (Jk 2:17-2:24)
...  kresťan je zachránený, len pokiaľ nespácha smrteľný hriech. „Duše tých, čo zomierajú v stave smrteľného hriechu, zostupujú hneď po smrti do pekla.“ (KKC 1035) O tom kto, kam a prečo zostúpi radšej pomlčím.	... kresťan je spasený vierou bez ohľadu na skutky. Boh na Kristovi už odsúdil všetky minulé a budúce hriechy. „Teraz už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi.“ (Rimanom 8:1) Viera má ako následok určité skutky. Ak má človek správnu vieru, nemôže páchať zlé skutky a teda nemusí očakávať trest. Problém je, že Ježiš okrem toho, že je spasiteľom toho narozprával pomerne dosť veľa a jeho skutoční a aj takzvaní učeníci ešte viac. Takže je otázka, kto a čomu vlastne verí.
... človek po svojej smrti ďalej trpí za svoje hriechy v očistci. „Podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti.“ (KKC 1030) Toto by som nechal na katolíkov nech si to obhajujú.	... sme plne očistení krvou Ježiša Krista. „Krv Ježiša očisťuje nás od každého hriechu.“ (1  Jána 1:7) „A tak je omnoho istejšie, že budeme zachránení od budúceho hnevu.“ (Rimanom 5:8)
... skutky a obrady sú nevyhnutné pre spásu. „Sviatosti Novej zmluvy sú nevyhnutne potrebné na spásu.“ (KKC 1129) „Môžeme si zaslúžiť pre seba a pre iných milosti potrebné na dosiahnutie večného života.“ (KKC 2010) 17Nedomnievajte sa, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov: neprišiel som zrušiť, ale naplniť. 18Lebo ameň vám hovorím, že dokiaľ nepominie nebo a zem, ani len jediné jota alebo jeden punktík nepominie zo zákona, dokiaľ sa všetko nestane. 19Ktokoľvek by tedy zrušil hoci len jedno z týchto najmenších prikázaní a učil by tak ľudí, ten sa bude najmenším volať v nebeskom kráľovstve; ale ktokoľvek by činil a učil, ten sa bude velikým volať v nebeskom kráľovstve. 20Lebo vám hovorím, že ak nebude vaša spravedlivosť hojnejšia ako spravedlivosť zákonníkov a farizeov nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva. (Mt 5:17-5:20) Zákon hovorí  o tom, že pokolenie Lévyho má slúžiť kňazskou službou. Teda zákon hovorí, že kňazi v spoločnosti majú byť a s nimi chrámové obrady. Oni by sa mali v nich vyznať. Problém je, že v histórii biblie kňazi zlyhali už veľakrát (a s nimi králi, a následne aj ľud) a preto Boh zosielal prorokov a aj iné neradostné veci, aby tie zlyhania korigoval. Teda autorita kňazov nie je absolútna.	... kresťan je spasený bez vlastného podielu výlučne cez Božiu nezaslúženú milosť. „Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval.“ (Efezským 2:8-9) Nejakosi text z vedľajšej kolonky hovorí o inom. Ak nebudeme spravodlivejší ako zákonníci a farizeji, nikdy nevojdeme do nebeského kráľovstva. Ale súhlasím, že viera je boží dar, ktorý si nemusíme zaslúžiť.
... Pánova pamiatka je pokračovaním obete Ježišovho tela. Má nekrvavý charakter a uskutočňujú ho kňazi. „Ten istý Boží Syn, ktorý sa obetoval na kríži, obetuje sa teraz vo vysluhovaní kňazov. V božskej obete, ktorá sa uskutočňuje vo svätej omši, je prítomný ten istý Kristus, ktorý obetoval seba samého krvavým spôsobom na oltári kríža. Je však prítomný a obetuje sa nekrvavým spôsobom.“ (KKC 1367) Tomuto neverím, ale ten obrad má racionálny podklad.  15A povedal im: Túžobne som si žiadal jesť tohoto baránka s vami, prv ako by som bol trpel. 16Lebo hovorím vám, že ho už viacej nebudem jesť, až keď sa naplní v kráľovstve Božom. 17A vezmúc kalich poďakoval a povedal: Vezmite toto a rozdeľte medzi sebou. 18Lebo hovorím vám, že odteraz už nebudem nikdy piť z plodu viniča, dokiaľ neprijde kráľovstvo Božie. 19A vezmúc chlieb poďakoval a lámal a dával im a povedal: Toto je moje telo, ktoré sa za vás dáva, to čiňte na moju pamiatku. 20Taktiež i kalich, keď bolo po večeri, povediac: Tento kalich je tá nová smluva v mojej krvi, ktorá sa za vás vylieva. (Lk 22:15-22:20) Ježiš sa vyjadril, že ten obrad z poslednej večere sa má pripomínať na jeho pamiatku.	... obeť Ježiša Krista sa uskutočnila jediný raz a navždy, bola dobrovoľná a jeho krv má veľký význam. „Podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia. On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech. Tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví - bez hriechu – na spásu tým, čo ho očakávajú.“ (Židom 9:22-28) Viacej menej súhlasím.

Tým je pre dnešok tento môj počin zavŕšený. Nech to už číta ktokoľvek.

S pozdravom
Michal Kopčok